V sobotu 5. júla 2025 nás zasiahla správa o náhlom úmrtí Pavleho Cekova, ktorý pred 30-timi rokmi zohral dôležitú úlohu pri vzniku našej Katedry.

Miro Tóth, člen Výboru Združenia evanjelikálnych cirkví v SR, k Pavleho odchodu napísal toto:

„Odišiel generál.
Pavle Cekov bol muž viery s obrovským srdcom pre stratených. Niesol oheň – nie príležitostne, ale vždy. Mal vášeň pre prebudenie v Eurôpe – od Škandinávie až po milovaný Balkán. Vychovával generáciu evanjelistov, nebol len evanjelistom. Bol inštrumentálny pri založení katedry teológie v Banskej Bystrici. Desaťročie spolupracoval s našou školou Gateway College. Viedol hnutie AD2000 a potom dlhé roky Ambassadors for Christ.
Ja si ho však budem pamätať najmä ako priateľa. Poznal som ho od môjho detstva. Bol pre mňa jedným z najväčších povzbudzovačov. Miloval som jeho smiech a radosť. Pavle, chýbaš a budeš chýbať! Irenka, Samko, Dávid, rodina, ste v našom srdci. Ďakujem, že ste Pavleho zdieľali so všetkými nami! On verne dobojoval. Kiežby sme aj my my dokončili verne.“

Pre tých, ktorí Pavleho nepoznali, prikladáme nekrológ zo stránky pavlecekov.com:

„Pavle sa narodil 16. novembra 1962 v Strumici v Macedónsku. Bol najstarším z troch detí v rodine Stefana a Viktórie Cekov. Má sestru Nadu a brata Mileho. Svoje detstvo prežil na dedine v Kolešine. Jeho rodičia sa venovali poľnohospodárstvu a Pavle bol celý čas obklopený súrodencami, bratrancami, sesternicami, rovesníkmi a priateľmi. Už v tomto období bolo vidieť jeho úprimný záujem o vzťahy a záujem o druhých. Vďaka svojim veriacim rodičom vyrastal v spoločenstve veriacich v metodistickej cirkvi v Kolešine. Základnú školu absolvoval v Kolešine. Vyštudoval strednú odbornú Elektrotechnickú školu v Skopje a v roku 1981 narukoval na vojenskú povinnú službu do Juhoslovanskej armády, kde slúžil jeden rok. V tomto období mu jeho sestra Nada vydala svedectvo o osobnej skúsenosti s Ježišom Kristom. Sledujúc jej zmenený život čoskoro pochopil, že aj keď bol súčasťou zboru, počul a poznal veľa biblických príbehov, spieval v spevokole, jeho srdce nepoznalo Boha. Táto skutočnosť ho priviedla aj na stretnutie mládeže, kde ho zoznámila s dvoma študentami z Nigérie, ktorí s ním zdieľali radostnú správu evanjelia.
9. júna 1982 v hlbokom pokání v obklopení mnohých modlitebníkov prijal Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a Pána. Tento moment úplne zmenil jeho smerovanie a životné plány. Jeho snaha emigrovať do Kanady ustúpila a stále viac bolo jasné, že Boh má pre neho iné smerovanie. V priebehu niekoľkých mesiacov viedol k Bohu niekoľko desiatok ľudí. Toto obdobie Božieho povolania do služby vyvrcholilo 27. novembra 1982 v Lausanne vo Švajčiarsku, kde reagoval na výzvu odovzdať celý svoj život službe šírenia evanjelia.
V januári 1983 začal štúdium na Biblickom inštitúte vo Viedni v Rakúsku. Počas štúdia získal mnoho dlhoročných priateľov. Počas štúdia vo Viedni ho jeden z týchto priateľov pozval na návštevu do Nesvád, kde spoznal svoju manželku Irenku na mládežníckom stretnutí v miestnom baptistickom zbore.
V januári 1984 sa zosobášili a spolu s manželkou pokračovali v štúdiu vo Viedni.
Po ukončení štúdia v roku 1987 spoločne vstúpili do kazateľskej služby, najskôr v Srbsku v meste Vršac a po 3 rokoch sa presunuli v rámci kazateľskej služby do Macedónska, v Kolešine.
V ďalších rokoch sa im narodili 4 deti, z toho dve sú vo večnosti. V roku 1991 sa presťahoval s manželkou a synom Samuelom na Slovensko a po krátkom čase sa zabývali v Banskej Bystrici. V tomto období sa rozbehla jeho práca v misijnej organizácii AD2000 na pozícií riaditeľa pre strednú a východnú Európu. V roku 1993 sa im narodil syn Dávid. V tomto období sa podieľal na zakladaní Katedry evanjelikálnej teológie a misie na UMB v Banskej Bystrici. Túžil aby táto škola priniesla silný dôraz na potrebu ohlasovania evanjelia a prípravu nových služobníkov. Takmer 11 rokov na nej aj učil predmet evanjelizácie a mnohých študentov prakticky pripravoval na službu. Boh mu v tomto období otvoril príležitosť niesť, kázať a šíriť evanjelium do viac ako 60 krajín sveta, na piatich kontinentoch.
V roku 2000 sa s rodinou presťahoval do Nových Zámkov. Tu začal aj novú etapu svojej služby v organizácii Vyslanci Krista Slovensko, kde pôsobil niekoľko rokov ako regionálny európsky riaditeľ a neskôr ako národný riaditeľ pre Slovensko. Jeho túžbou a víziou bolo zrýchliť šírenie evanjelia a priniesť evanjelium každému človeku a tiež pripravovať a trénovať ďalších evanjelistov. Počas aktívnej služby pokračoval aj vo vzdelávaní a to absolvovaním magisterského štúdia na Evanjelikálnom Teologickom Inštitúte v Osijeku, v Chorvátsku.
Podieľal sa na založení a formovaní misijnej organizácie Pioneers Europe, ktorej cieľom je zasahovať evanjeliom najmenej zasiahnuté, alebo ešte nezasiahnuté národy a etniká po celom svete.
Niekoľko rokov investoval do rozvoja baptistického zboru v Nových Zámkoch ako člen staršovstva a aj v tomto čase niesol víziu založiť centrum pre evanjelizáciu.
V roku 2018 sa spolu s manželkou presťahovali do Nesvád, kde sa začlenili do miestneho baptistického zboru a naďalej slúžil v misijnej organizácii.
Jeho srdcovou záležitosťou boli krajiny Balkánu, kde každoročne niekoľkokrát cestoval, slúžil na rôznych úrovniach, viedol evanjelizačné tímy do Macedónska a Srbska. V nasledujúcich rokoch sa stal starým otcom troch vnúčat. Boli jeho radosťou a užíval si ich objatia.
V roku 2024 dokončil Doktorandské štúdium ako Doktor Filozofie na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Bol spoluzakladateľom školy pre evanjelizáciu a mentorom mnohým jednotlivcom.
Najviac ho charakterizoval entuziazmus, úsmev, hlasné a úsmevné vítanie, unikátna spiritualita, ktorá jednoznačne vyjadrovala jeho lásku k Bohu a cirkvi a tiež vášeň pre ohlasovanie evanjelia. Miloval svoju rodinu, rád kontaktoval svojich priateľov a známych po celom svete. Láska k Bohu a vernosť v službe boli charakteristickou črtou v jeho živote.
Svojím životom inšpiroval mnohých a svojim životom sa jednoznačne hlásil k odkazu:
„Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk.“ Fil 1:21
Jeho synovia vždy vedeli, že je pripravený ich vypočuť a modliť sa. Jeho otcovské srdce nikdy neodsudzovalo, naopak, vždy bol pripravený povzbudiť a pomôcť.
Bol milujúcim manželom, ktorý dokázal byť oporou svojej manželke Irenke aj v tých najťažších chvíľach. Dodnes ju inšpiruje jeho životný elán a ochota pomôcť každému, kto to potreboval.
Opustil nás náhle a nečakane, ale máme dobrú nádej na opätovné stretnutie u nášho Stvoriteľa a Spasiteľa.“